škrečok zlatý
Škrečka zlatého prvýkrát opísal Waterhous v roku 1839 a v tom istom roku ho prezentovali v Londýnskejzoologickej spoločnosti (London Zoological Society). Divá forma má základnú farbu tmavo zlatožltú , dlhšiu srsť s jemnou štruktúrou. Ventrálna časť je svetlosivá, uši sú z vonkajšej strany ochlpené chlpmi tmavozlatej farby, vo vnútri sú biele. Dospelé samce sú väčšie než dospelé samice a majú dobre vyvinutú pachovú žľazu s tmavo pigmentovanou škvrnou v panvovej oblasti, na ktorej je hrubšia koža s tuhými, tmavšie pigmentovanými chlpmi. pravdepodobne je tento útvar žľazového charakteru osobitne aktívny pri samčom pohlaví. Pri sexsuálnom podráždení srsť nad žľazou zvlhne a samec si túto škvrnu škriabe a otiera , pretože vylučovaný sekrét pravdepodobne dráždi kožu . Samička škrečka má túto žľazu manej vyvinutú, no v čase ruje vylučuje tiež sekrét. Zaujímavá je skutočnosť, že po objavení škrečka zlatého sa za krátko na tento zaujímavý druh celkom zabudlo. Až o takmer 100 rokov neskôr zoológ Aharoni, profesor na univerzite v Jeruzaleme, vykopal vrh 8 mláďat, ktoré roku 1930 venoval Katedre parazitolˇogie spomenutej univerzity.Z 8 zvierat 4 unikli zo zajatia, jednu samicu zabil samec, ale jeden samec a 2 samičky zostali, pričom sa v zajatí rozmnožovali (Adler 1948). Takto si škrečok začal raziť svoju cestu do celého sveta. Stal sa nielen často používaným experimentálnym laboratórnym zvieraťom, ale predovšetkým si pre svoj vzhľad krotkú povahu a nenáročný chov získal nesmiernu popularitu u detí celého sveta. Škrečok zlatý je rozšírený západne od Kaspického mora a v oblasti, ktorá leží madzi IKaspickým morom a Čiernym morom. Jeho oblasť výskytu je omnoho obmedzenejšia než pri čínskych a európskych formách a ako odlišný a nový druh bol zistený omnoho neskôr. Podľa Sachsa ( 1952) je Mesiocricetus auratus tetraploit, ktorý vznikol z hybridného kríženia medzi Cricetulus griseus a Cricetus cricetus.V rovnakej oblasti žijú 2 variety Mesocricetus auratus auratus a Mesocricetus auratus brandti. Podľa Wahrmana (1959) má táto varieta o 2 chromozómy menej než Mesocricetus auratus auratus. Mesocricetus auratus má 44 chromozómov. Tetraploidný škrečok zlatý má od12 do 22 prsných bradaviek (škrečok európsky a škrečok čínsky majú len 8 bradaviek). Škrečok zlatý je všežravec. V potrave dáva prednosť hmyzu, i keď má k dispozícii inú potravu, napr. mravce, šváby, muchy (Jacoba 1945).